Rozdiely medzi miestnymi, krajovými a starými odrodami
Miestne, krajové a staré odrody - rozdiely?
Výrazy miestna, krajová alebo stará odroda sa často používajú ako synonymá. Aj keď sa nejedná o príliš veľkú chybu, je dobré poznať, v čom sa "krajové" a "staré" líšia.
Miestne, alebo krajové odrody...
Odroda je miestna, alebo krajová v oblasti, kde vznikla a kde sa tiež rozšírila. Príkladom môže byť odroda čerešne Krupinská dudečka, ktorá je považovaná za Krupinskú okrajovú odrodu, známe sú tiež z marhúľ ‘Sabinovská’, jabloní ‘Hontianske’. Všeobecne možno povedať, že krajové odrody neprešli procesom šľachtenia profesionálov, pestovali sa na zväčša iba na určitom neveľkom území a odovzdávali sa z generácie na generáciu.
Staré odrody...
Stará odroda je taká, ktorá vznikla zhruba pred 100 rokmi a viac a pestovaná po generácie, či už v mieste svojho vzniku, ale aj inde. Niektoré odrody sa celé generácie v určitom regióne pestujú, osvedčili sa a stali sa v tom-ktorom mieste hojne využívanými, často dostali aj krajové mená, napr. známe "Kožušky" (Kožené renety zimné), napriek tomu tu nie sú odrodami krajovými, pretože pôvodne pochádzajú odinakiaľ. Stará odroda jablone teda mohla vzniknúť napríklad na Morave (Jadernička moravská), Nemecku (Baumannova reneta), Anglicku (Parména zlatá zimná) alebo Amerike (Krasokvet žltý). Často tieto odrody do našich krajín priniesli ľudia, ktorí odchádzali za prácou do Česka, Anglicka či do Ameriky, privážali si ich legionári, vymieňali záhradníci, farári, šľachtici a ďalší propagátormi ovocinárstva. Staré odrody ovocnín sa vyskytujú často v tvare vysokokmeňov, alebo polokmeňov najčastejšie v alejových výsadbách - často okolo ciest, ale i ako samostatne rastúce stromy. Od dávnych čias sú súčasťou našej krajiny. Niektoré sú na ústupe, niektoré žiaľ úplne vymizli.
Kultúrne a prírodné dedičstvo
Krajové a staré odrody sú naším kultúrnym dedičstvom. Aj vy sa môžete pripojiť k úsiliu zachovať ich pre budúce generácie, prejdite kliknutím na informácie vedúce k praktickému zapojeniu sa...
